Človek rastie a rozvíja sa prekonávaním prekážok, cez svoju bolesť a zápas so svojimi strachmi. Zraniteľnosť je základom pre hanbu, strach, boj o dôstojnosť, zobúdza svedomie a je zárodkom pre budúcu radosť, tvorivosť, prináležanie a lásku. Teda všetko to, čo má proces socioterapie klientovi napomôcť opätovne získať. Zraniteľnosť je predpokladom pre pohyb a zmenu v živote. Zároveň zobúdza súcit a empatiu, tú neviditeľnú ruku zo slov, pohľadov a prítomnosti, v ktorej môže klient spočinúť a ktorá je potrebná pre zrod vzájomnosti, dôvery a empatickej sociability.

Zjednodušene povedané socioterapia je cesta ku zmene kvality života. Pracuje predovšetkým s ľuďmi, ktorí majú problémy s napĺňaním svojich základných potrieb (v zmysle Maslowovej pyramídy potrieb), pričom tieto problémy už nie sú iba osobné a netýkajú sa iba klienta, ale zasahujú aj do jeho sociálneho systému. Socioterapia pomáha harmonizovať sociálne vzťahy a vytvárať predpoklady pre obnovu uspokojovania potrieb, pre opätovnú seba-aktualizáciu, ako ju chápe Maslow. Život ponúka množstvo príbehov a osudov ľudí, ktorí sa nevzdali a napriek neraz tragickým ranám sa opäť zodvihli a dôstojne žili svoj život, napĺňali zmysel svojho žitia a bytia a svoju sebaaktualizáciu. Socioterapeut môže byť jedným z prvých ľudí, ktorých klient na svojom návrate do normálneho života a k sebaaktualizácii stretne. Seba-aktualizovaní ľudia sú charakterizovaní viacerými spoločnými znakmi:

  • odstup a potreba súkromia - dokážu byť sami a necítia sa osamelí, vedia si samotu a súkromie ceniť
  • autonómia a asertivita - postupne si nachádzajú svoj spôsob žitia a bytia, vlastný štýl života, ktorý je v súlade s ich potrebami a možnosťami ich napĺňania, neraz sa vyznačujú sebadisciplínou, rozhodnosťou a zodpovednosťou za seba samých
  • zmysel pre humor bez nepriateľstva - neurážajú sa, keď sa stanú terčom humoru a svojim humorom nezraňujú iných, skôr ho využívajú na to, aby upozornili, čo nefunguje tak, ako by malo.
  • originalita a tvorivosť - sú to ľudia s pomerne bohatou fantáziou a predstavivosťou, čo využívajú pri riešení každodenných problémov
  • sebatranscendencia - presiahnutie seba samého, veľkosť ducha, nadhľad, veľkorysosť a pokora, čosi ako prekročenie vlastného tieňa

Pochopiteľne si uvedomujeme aj ten fakt, že sebaaktualizácia je výsledok dlhého a veľmi náročného procesu a že nie každému klientovi socioterapie sa podarí dosiahnuť to, čo popisujeme vyššie. I tak sme ale presvedčení, že je dobré stavať si pred seba vysoké a zároveň aj reálne ciele, pretože výsledok potom býva oblažujúci, povznáša a stimuluje, motivuje k ďalšej práci a ďalším výsledkom. Je to ako pohyb po špirále nahor, dáva to životu zmysel. Životu klienta, jeho sociálneho systému aj socioterapeuta.

 

Tento proces veľmi ľudsky popisuje Rogers vo svojej azda najznámejšej monografii Ako byť sám sebou, ktorá sa svojho času stala bestsellerom:

,,Ak môžem vytvoriť vzťah, ktorý je na mojej strane charakterizovaný:

ozajstnosťou a priehľadnosťou, v ktorej som to, čo skutočne cítim,

vrelým akceptovaním a ocenením toho druhého ako jedinečného človeka,

citlivou schopnosťou vidieť jeho svet a jeho samého tak, ako to vidí on,

potom ten druhý človek

bude prežívať a rozumieť tým aspektom seba samého, ktoré predtým potláčal,

zistí, že je integrovanejší a že je schopný efektívnejšie fungovať,

bude viac taký, aký si želá byť,

bude sa viac riadiť sám sebou a bude viac sám sebe dôverovať,

bude viac človekom, bude jedinečnejší a lepšie bude vedieť vyjadriť seba samého,

bude prejavovať viac porozumenia a akceptovania voči iným,

bude si vedieť lepšie a vhodnejšie poradiť v živote."                                           

                                                                                               Rogers, 1995 

 

Lozsi,L. a kol.: Socioterapia. Asociácia socioterapie a psychoterapie. Bratislava. 2013