Keďže socioterapia je terapia sociálnych vzťahov s cieľom zvýšiť kvalitu života jednotlivca a tým prispievať k zlepšeniu jeho sociálneho systému, možnosť jej uplatnenia vidíme aj v školstve.

Hovorí sa, že škola je základ života, v škole človek získava vedomosti a zručnosti a je aj dôležitým prostredím socializácie. Kvalita všetkých vzťahov (žiak-učiteľ, žiak-žiak, učiteľ-rodič), ktoré žiak v tomto soc. systéme má, ho ovplyvňuje a formuje jeho osobnosť. Ak sú tieto vzťahy vážne narušené, môže to ovplyvniť aj vývin osobnosti žiaka.

Mnohé prejavy správania žiakov pritom signalizujú narušenú štruktúru soc. vzťahov. Súvisia s celkovým ochladzovaním medziľudských vzťahov v spoločnosti. V škole sa to prejavuje tak, že žiaci s učiteľmi čoraz menej spolupracujú, sú odmietaví, agresívni, zo vzťahov sa vytráca ľudské teplo, láskavosť, spolupatričnosť, ohľaduplnosť a ochota, čo má za následok narastajúcu únavu a frustráciu pedagógov, brzdenie pdg. procesu, prejavuje sa aj násilným a agresívnym správaním medzi žiakmi (šikana), strachom zo školy a frustráciou žiakov.

K eskalácii násilia a agresie osobitne medzi deťmi a dospievajúcicmi nedochádza bez príčiny. Je krátkozraké pripisovať všetko na ,,vrub" agresivite v médiách, na internete, či v PC hrách. Významnú úlohu zohrávajú vzťahy a ich kvalita. Stankovski (2001) zaraďuje k základným činiteľom, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť osvojenia a upevnenia si agresívnych prejavov u detí najmä:

  • neadekvátne, nežiadúce zaobchádzanie s deťmi zo strany dospelých ako sú nedostatok lásky a úcty, nadmerná prísnosť, časté tresty, prísne a nespravodlivé hodnotenie, neakceptovanie potrieb a možností dieťaťa. Tieto prejavy vyvolávajú v deťoch pocit krivdy, zlosti, nenávisti, nespravodlivého obmedzovania, nátlaku. Odpoveďou dieťaťa je odpor, nesúhlas, vzbura, agresia, násilie.
  • nedostatok citových vzťahov v rodine, nedostatočná pozornosť deťom, čo vedie k citovej deprivácii spojenej s pocitom odmietania, nezáujmu zo strany rodičov.
  • príliš veľa školských úloh a povinností, možno povedať určité násilie zo strany školy a spoločnosti, nedostatok času na spontánnu zábavu, hru, oddych. 

Ochladzovanie vzájomných vzťahov má pozadie aj v školskom systéme, čo v práci s deťmi a s mládežou overili psychológovia v mnohých výzkumoch. Už v roku 1948 Rogers, Kell a McNeil zisťovali, ktoré faktory vplývajú na mládež a ako sa podieľajú na tvorbe delikventných vzorcov správania. Výsledky ukázali, že správanie adolescenta je určované najmä mierou seba-porozumenia a poznania seba samého - do akej miery adolescent vníma sám seba, do akej miery sám seba akceptuje a do akej miery má pohľad sám na seba a na realitu života okolo seba. Druhým významným prediktorom správania je uspokojivosť a adekvátnosť sociálnych vzťahov a kontaktov adolescenta. Tieto faktory sú omnoho lepším základom pre predikciu, než ktorýkoľvek iný spomedzi skúmaných faktorov (úplnosť rodiny, alkoholizmus v rodine, soc. situácia v rodine, genetické faktory a pod.)

Aj výsledky prieskumov na slovenských ZŠ potvrdzujú, že na vzdelávací proces výrazne vplýva vzťah medzi učiteľom a žiakmi (Deti chodia do školy rady, 2010).

Miera indexu osobnostnej kvality učiteľa spoľahlivo predikuje, či dieťa chodí rado do školy a či má, resp.nemá záujem o učenie. 

Legislatíva aj prax by sa podľa nášho názoru mohla rozšíriť o možnosť, aby sa niektorý z odborných pracovníkov CPPPaP špecializoval na socioterapiu, resp. aby pracovníci tejto inštitúcie vedeli, že v prípade potreby sa dá socioterapeut vyhľadať v Zozname socioterapeutov, ktorý vedie Asociácia psychoterapie a socioterapie (ASP). Prizývaním socioterapeuta k spolupráci sa vytvorí možnosť riešiť tie problémy súvisiace so školou, ktoré sú nad rámec psychodiagnostiky, poradenstva aj psychoterapie a ktorých signifikantným znakom sú vážne narušené vzťahy, ktoré sa prejavujú ako problematické správanie buď na strane žiaka/študenta alebo učiteľa. Narušené vzťahy majú vplyv na výchovno-vzdelávací proces, zhoršujú vzťahy v triede, resp. škole, robia z nej ,,rizikové prostredie" pre žiaka/študenta, učiteľa aj rodičov žiaka/študenta.

Myslíme si, že socioterapeut by mal byť pracovník nezávislý na škole, pretože inak sa nedá vylúčiť možnosť, že by pracovno-právny vzťah vstupoval do socioterapeutického procesu. Socioterapeut by mal byť nazávislou osobou, ktorej môžu dôverovať všetky zainteresované strany a zriaďovateľ, resp. škola by nemala byť v pozícii jeho nadriadeného.

 

Rozdiel medzi školským psychológom a socioterapeutom

Podľa zákona 317/2009 Z.z. sú náplňou práce školského psychológa nasledujúce činnosti:

  • diagnostická
  • intervenčná
  • preventívna
  • poradenská 

Náplňou práce socioterapeuta je pomáhať sfunkčňovať narušené vzťahy a tým zvyšovať kvalitu života jednotlivca aj spolčnosti. Možnosť požiadať o socioterapeutickú pomoc má mať nielen škola (učiteľ), ale rovnako aj sám žiak/študent alebo rodičia. Z definície socioterapie pritom vyplýva, že ani ten, kto o pomoc žiada, ani ostatné osoby, ktorých sa narušený vzťah týka, nie sú nositeľom problému. Socioterapeut nediagnostikuje, nerobí poradenstvo ani neintervenuje, nehľadá vinníka a obeť, neviktimizuje, ale pomáha jednotlivým prvkom narušeného soc. systému dosiahnuť zlepšenie vzťahov. Do náplne práce socioterapeuta patrí aj právne, zdravotné, či sociálne poradenstvo (aj v tom sa jeho pomoc odlišuje od pomoci psychológa/psychoterapeuta), čo má synergický efekt pri riešení problému.

Socioterapia je terapia narušených vzťahov jednica a jeho sociálneho systému, tie sa v prostredí školy môžu prejaviť napríklad ako:

  • fyzické ubližovanie
  • manipulácia
  • citové vydieranie
  • sexuálne obťažovanie
  • zneužívanie moci zo strany učiteľa
  • vyhrážky rodičov, žiakov/študentov, učiteľov
  • šikanovanie a pod.

Vo väčšine prípadov nie sú príčiny problému pri pohľade zvonka zrejmé. V niektorých prípadoch môže správanie žiaka, v škole hodnotené ako neadekvátne a nevhodné, súvisieť so vzťahmi v soc. systéme (žiak, trieda, pedagóg, pedagogický zbor). Ak učitelia nie sú dostatočne osobnostne zrelí (svoje správanie nehodnotia dostatočne objektívne) a nevidia svoj podiel na narušených vzťahoch, potom žiak/študent, resp. jeho rodičia nemajú veľa možností, kam sa obrátiť o pomoc. V súčasnom školskom systéme chýba ,,bezpečné miesto" - pod ním rozumieme osobu nezávislú na škole a vedení školy, ktorej môžu dôverovať a ktorá je kompetentná pomáhať pri náprave narušeného vzťahu. 

Sme presvedčení, že každý prejav žiaka, učiteľa aj rodiča je podmienený emóciami, súvisí s celkovým pocitom zo života, ktorý významne ovplyvňuje kvalita blízkych vzťahov človeka a napĺňanie základných potrieb ako ich postuloval Maslow. Ľudia sa rodia dobrí, len nenaplnené potreby im sťažujú život a vzťahy, ktoré socioterapia objasňuje a napráva. Podľa nášho názoru treba socioterapii v oblasti školstva, výchovy, vzdelávania a práce s deťmi a mládežou vytvoriť priestor, pretože je cestou, ako zlepšiť vzťahy a kvalitu života jednotlivca a tým aj celej společnosti.

In: Lucia Skadanová. Socioterapia. Asociácia socioterapie a psychoterapie. Bratislava. 2013