Vo väčšinovej spoločnosti sa stretávam s názorom, že alternatívne školstvo je nejaká druhoradá inštancia. Takže pokiaľ vaše dieťa nie je zrovna typ, ktoré by malo rado 25 člennú triedu a 45 minútové hodiny, či iskrivý hlas pani učiteľky, ktorá bdie len aby bol ten úkol splnený a všetci sme boli na rovnakej strane v pracovnom zošite, tak "bohužiaľ", vaše dieťa patrí práve do tejto skupiny. 

 

Naproti tomu individuálny prístup, tvorivá atmosféra bez potreby hodnotenia, ktoré sú základnými piliermi alternatív, sú bezesporu pre pedagóga náročnejšou variantou, avšak ak nám skutočne záleží na blahu dieťaťa a na jeho osobnostnom raste v čo najširších možných medziach, tak zrejmä máme jasno, aký typ vzdělávania zvoliť.

 

FUNKCIE REFORMNÝCH A ALTERNATÍVNYCH ŠKÔL 

- KOMPENZAČNÁ – vznikajú, aby nahradili určité nedostatky, ktoré sa objavujú v rámci štandardného školstva. uspokojujú potreby, ktoré si žiaci štátnych škôl uspokojiť nemôžu. 

- DIVERZIFIKAČNÁ  –vznikali, aby zaisťovali v demokratickej spoločnosti pluralitu vzdelávania. Prostredníctvom tejto funkcie sa zabezpečuje rozšírenie vzdelávacej ponuky a nevyhnutná pluralita vo výchove a vzdelávaní. 

- INOVAČNÁ – z hľadiska pedagogiky ju považujeme za najdôležitejšiu. Reformné a alternatívne školy vytvárajú slobodný priestor, v ktorom sa realizuje experimentovanie a rôzne dosiaľ prakticky nevyskúšané inovácie vzdelávania. Tieto inovácie sú veľmi rôznorodé podľa typu alternatívnej školy alebo pedagogickej koncepcie. 

 

Druhou otázkou je úroveň a typ alternatívneho školstva, čož je už záležitosťou skúmania konkrétnych možností v okolí a nakoľko korešpondujú s našou predstavou. 

 

WALDORFSKÁ ŠKOLA 

 RUDOLF STEINER (1861 – 1925), 

 Prvá škola – Waldorf,r. 1919 

 Výchova a vzdelávanie sú plne podriadené tomu, aby podnecovali a rozvíjali aktivitu dieťaťa, jeho záujmy a potreby 

 Obsah vzdelávania je rozdelený časovo do určitých blokov, tzv. epochy (110 min) 

 Žiaci nie sú hodnotení známkami, ale charakteristikami, zahrňujúcimi i odporučenie pre ďalší rozvoj žiaka 

 Za vedenie školy nezodpovedá riaditeľ, ale celý učiteľský zbor v tesnej spolupráci so združením rodičov.

 

MONTESSORIOVSKÁ ŠKOLA 

 MÁRIA MONTESSORI (1879-1952) 

 Úprava edukačného prostredia - prispôsobenie deťom 

 Fenomén Montessori – mimoriadne silné a dlhé sústredenie na určitú činnosť, vyskytujúca sa aj u malých detí. Pri tomto zaujatí sa dieťa vnútorne rozvíja a mení. 

 kozmická výchova - zmyslom je poskytovať  deťom vedomie o vzájomných väzbách  človeka a prírodného prostredia a prispieva k vytváraniu zodpovednosti. 

 

FREINETOVSKÁ ŠKOLA 

CELESTIN FREINET (1896-1966) 

Hlavná idea: „par la vie – pour la vie – par le travail“ (zo života – pre život – prácu) 

Najdôležitejšie prvky školskej práce : 

Trieda ako mnohostranne rozličný pracovný priestor na získavanie skúseností. 

Individuálny týždenný pracovný plán žiaka, prediskutovaný s učiteľom. 

Pracovná knižnica, obsahujúca informatívne zošity, ktoré podnecujú k ďalším pracovným činnostiam.  Kartotéka, rozčleňujúca základné učivo pomocou kariet s testami a informáciami o úlohách a riešeniach. 

Školská tlačiareň s mnohostranným použitím, slúži k rozvíjaniu manuálnych i intelektových schopnosti žiakov (tvorba školských časopisov). 

 

JENSKÁ ŠKOLA 

PETER PETERSEN (1884-1952) 

Žiaci nie sú združovaní podľa jednotlivých ročníkov, ale podľa vekových skupín (napr. skupina detí vo veku 6-9 rokov). 

Rytmicky týždenný pracovný plán skupiny: vyvážené striedanie pedagogických situácií (rozhovor, hra, práca, slávnosť). 

Školská obývacia miestnosť, tzn. miestnosť na ktorej vytváraní sa podieľajú deti. 

Neuplatňuje sa známkovanie a vysvedčenie v tradičnej forme. 

 

DALTONSKÁ ŠKOLA 

HELEN PARKHURSTOVÁ (1887-1973) 

Princípy: 

Sloboda žiaka a jeho vlastná zodpovednosť. prejavuje sa konkrétne v tom, že každý žiak má vytvorený svoj vlastný program práce na jeden mesiac (zvlášť na každý predmet), v ňom sú vymedzené výsledky, ktoré má v učení dosiahnuť. Žiak postupuje svojim tempom a zodpovedá za úspech svojho učenia. 

Zdôrazňuje spoluprácu a vytrvanie sociálneho a demokratického vedomia u detí. 

Osobné skúsenosti na základe samostatnej činnosti žiaka 

Vyvážené striedanie medzi vyučovaním v rámci celej triedy a skupinovou a individuálnou prácou na úlohách, ich poradie vypracovania si žiak určuje sám.  

 

 

Takže nie autoritatívnosť, ale spolupráca? Mnohé staršie ročníky pochybujú, či by to skutočne mohlo fungovať. No trend nárastu počtu alternatívnych škol svedčí, že to skutočne nie je forma, ktorú by vyhľadávali len tí menej úspešní. V dnešnej pluralitnej spoločnosti je voľba len a len na rodičovi v záujme čo najefektívnejšieho využitia všetkých nadaní a talentov dieťaťa a jeho spokojnom a radostnom detstve. Ak mu to neumožňuje v dostatočnom rozsahu klasické vzdelávanie, nájsť si alternatívnu formu je to najvhodnejšie, čo môžme v záujme dieťaťa urobiť. Možností je spousta, len nájsť tú najvhodnejšiu práve pre nás a nebáť sa vykročiť z rady.

 

“Alternatíva” z ktorej vznikla táto odvodenina vo všeobecnosti znamená možnosť voľby medzi dvoma alebo viacerými eventualitami. Alternatívy osobitne v oblasti školy nemožno chápať ako proti sebe bojujúce protiklady, ale ako vedľa seba existujúce paralely, medzi ktorými vzniká konštruktívne napätie, ktoré sa vzájomne obohacujú a ktoré si vzájomne neodopierajú právo na existenciu. /Průcha, Jan, 1996. Alternativní školy. 2. vyd., uprav. Praha: Portál. Pedagogická praxe. ISBN 80–7178–072–3/

 

Je smutné, že dnešný svet súdi všetko podľa obalu. Podať niekomu šperk zabalený v toaletnom papieri, najskôr ani nezistí, že tam niečo cenné skutočne je. Generácia "viery v obal". Obal môže byť príjemné chovanie, distinguované vystupovanie, žiariace portfólio, či iné úctyhodné výkony. My si dnes nevážime človeka, vážime si jeho životopis. ,,Tak s čím prichádzaš? Prečo by si mal/a byť pre nás zaujímavý/á?" Klasickým školským systémom sme zoradili všetkých "do jednej šory", vnútili im ten správny model existencie, čož sa niektorým darilo horko-ťažko, a teraz keď prídu na pracovný pohovor im kladú otázku: ,,V čom ste výnimočný/á? Prečo by sme mali prijať práve Vás? Odpoveď: ,,Nuž asi v ničom. V škole nás za to trestali."

 

A sme presne tam, kde sme byť nechceli. Prečo si školský systém neváži unikátnosť a patrične ju neoceňuje navzdory tomu, že 

v zamestnaní sú oceňovaní tí s najinovatívnejšími nápadmi a myšlienkami?

 

https://medium.com/edtech-kisk/ak%C3%A9-s%C3%BA-to-alternat%C3%ADvne-%C5%A1koly-fc3d9dd437b3

 

zdroj: https://is.slu.cz/el/fvp/zima2020/UPPVMK001/1._cast_Reformne_a_alternativne_skoly.pdf