Apoštol Pavol krásne vyjadril, ako sa každý človek môže cítiť slobodný konať to, do čoho prežíva, že ho volá Pán. Občas sa stretneme s ľuďmi, ktorí sa bez určitých zvyklostí nedokážu zaobísť. Nedokážu pochopiť ako je možné, že to, čo vadí a prekáža im, tomu druhému nie. Na základe svojich parametrov hodnotia okolie. Dokonca by sa dalo povedať, že je to docela bežná záležitosť. Niekomu vadia okázalé ,,slobodné" prejavy, niekomu ľudská ,,nekultivovaná prirodzenosť" inému naopak "prílišná uhladenosť". Často sa nám spolu ťažko vychádza, obvykle kvôli zvyklostiam, ktoré máme vštepené z prostredia, v ktorom sme vyrastali. Čo s tým, ako sa dá obrúsiť hrany na jednej a druhej strane? 

V zásade primárnou je snaha o kompromis. Vysvetlenie si vzájomných nedorozumení a vecí, ktoré nám na sebe vzájomne vadia. Tolerancia je jeden zo základných princípov, na ktorých stojí naša prozápadne orientovaná spoločnosť vychádzajúca z kresťanských hodnôt. Ak sa zaštiťujeme hlavičkou cirkve, našim prvoradým cieľom by malo byť hľadať veci Božieho kráľovstva a nie pestovať si svoj ,,uhladený zjav" pred okolím. 

Pokiaľ nám skutočne záleží na druhých ľuďoch a nie len na svojom imidž, sme ochotní poľaviť aj z vlastných, mnohdy nezmyselných predstáv o "správnosti" v rôznych ohľadoch a kategóriách... každý sám najlepšie vie, čo je pre neho tým ,,neúnosným" a ,,neakceptovateľným" na druhom človeku. Možno by nebolo na škodu zamyslieť sa nad veršom: ,,Ale nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus." /Gal 2,20/ Umierať sám/a sebe je každodenný proces a zápas. Každý z nás vie, kde má tu svoju oblasť, v ktorej lpí na dokonalosti. Ten, kto je živený svojou ,,samospravodlivosťou", hrdý na svoje sväté, správne a čisté skutky, či dôstojné meno v spoločnosti, nech skúsi popremýšľať, či sa jemne nemíňa dlhodobého životného cieľa, práve kvôli zameraniu sa na menej podstatné záležitosti...

 

1 Či nie som slobodný? Či nie som apoštol? Či som nevidel Ježiša, nášho Pána? Či vy nie ste moje dielo v Pánovi? 2 Ak iným aj nie som apoštolom, ale vám určite som, lebo vy ste pečaťou môjho apoštolstva v Pánovi. 3 Moja obrana pred tými, čo ma posudzujú, je táto: 4 Či nemáme právo jesť a piť? 5 Či nemáme právo brať so sebou sestru-ženu ako aj ostatní apoštolovia, aj bratia Pánovi, aj Kéfas? 6 Alebo či len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať? 7 Kto kedy vojenčí na vlastné trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a nepožíva mlieko od stáda? 8 Či to hovorím (len) po ľudsky? Či to nehovorí aj zákon? 9 Veď je napísané v Mojžišovom zákone: Nezaviažeš volovi hubu, keď mláti! Či sa Boh stará (len) o voly? 10 Alebo či to nehovorí pre nás všetkých? Veď pre nás je napísané: Oráč má orať v nádeji a mlatec mlátiť v nádeji na podiel. 11 Keď sme my rozsievali medzi vami duchovné, či je takou veľkou vecou, keď žneme telesné? 12 Ak iní majú u vás toto právo, prečo nie tým viac my? Ale my sme nepoužili toto právo; áno, všetko znášame, len aby sme neprekážali evanjeliu Kristovmu. 13 Či neviete, že tí, čo pri svätých veciach pracujú, zo svätých vecí aj jedia, a ktorí slúžia pri oltári, z oltára majú podiel? 14 Tak to nariadil aj Pán, aby z evanjelia žili tí, čo zvestujú evanjelium. 15 Ale ja som z toho nepoužil nič. Ani toto som nenapísal preto, aby sa pri mne tak dialo; lebo lepšie by mi bolo umrieť, než aby mi niekto zmaril túto chválu. 16 Lebo keď kážem evanjelium, to nie je chválou pre mňa, to je moja povinnosť; beda by mi bolo, keby som nekázal evanjelium. 17 Lebo mám odmenu (len vtedy), keď to činím dobrovoľne, ale ak nedobrovoľne, bolo mi to zverené len ako úrad. 18 Akú odmenu mám teda? Že keď kážem evanjelium, predkladám ho bezplatne, aby som nevyužil svoje právo pri evanjeliu. 19 Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. 20 Židom som bol Žid, aby som Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, (bol som aj ja) akoby pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; 21 tým, čo sú bez zákona, (bol som) akoby bez zákona, hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona; 22 slabým bol som slabý, aby som slabých získal; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu. 23 A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom. 24 Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! 25 A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 26 Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, 27 ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.

 

1Kor 9, 1-27

Je rozumné nechať si vziať slobodu, ktorú nám Kristus vydobil úzkoprsými predstavami odlišne zmýšľajúcich jednotlivcov?

Ako teda slobodne žiť, aby sme zároveň neboli pre okolie pohoršením?