Vnútorné zdroje reziliencie rodín detí so znevýhodnením

Charakteristiky rodinného prostredia a rodinná klíma význame ovplyvňujú kvalitu života jej jednotlivých členov. Dôležitým ukazovateľom kvality rodinného života je prežívanie určitej subjektívnej pohody jej členov v rámci rodinného prostredia. Pri zvládaní náročných rodinných situácií je mimoriadne dôležité udržať, prípadne znovunadobudnúť rovnováhu rodinného systému. V danej súvislosti rozlišujeme nasledujúce zdroje reziliencie rodiny.

  • Funkčná komunikácia - je hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého si členovia rodiny ujasňujú zmysel udalostí, vytvárajú a manažujú stratégie ich zvládania a nadobúdajú vlastnú harmóniu a rovnováhu (Silliman 1996, McCubbin a i., 1997, Havens 2005, Smith, 2005). Silné rodiny riešia problémy kooperáciou, kreatívnym hľadaním riešení a otvorenosťou ku sebe navzájom.
  • Flexibilita rodinného systému - Ide o schopnosť rodinného systému a členov rodiny opustiť zabehnuté stereotypy, viažúce sa na zabezpečenie fungovania rodiny cez pružné reagovanie a dynamické prispůsobovanie sa novým výzvam a úlohám. Konštruktívne riešenie novej situácie a adaptácia rodiny na ňu prispieva k udržaniu, resp. ku znovunadobudnutiu optimálneho psychického stavu jednotlivých členov a harmonizácii rodinného prostredia.
  • Rozdelenie úloh a povinností. Pri rozdeľovaní úloh je potrebné brať ohľad na postavenie, osobné možnosti a schopnosti jednotlivých členov rodiny. V tejto súvislosti je potrebné venovať pozornosť tomu, či je rodina schopná vnímať a zabezpečovať individuálne potreby všetkých svojich členov bez preťažovania jednotlivcov.
  • Spoločné trávenie času a rodinné rituály. Snaha o udržovanie rodinných rutín je v čase krízy akýmsi spojivom pre rodinu s jej původnými prioritami. Rodinné rutiny zároveň pomáhajú vytvoriť v rodinnom živote určitú predvídateľnosť a stabilitu a pomáhajú rodine dieťaťa nadobudnúť určitú harmóniu a uvoľnenie od prítomnej psychickej a emocionálnej záťaže (McCubbin a.i.,1997).
  • Rodinné hodnoty a spiritualita. Schopnosť rodiny vyrovnať sa so stresom je ovplynená druhom a silou stresu, ale zároveň aj spůsobom, ako rodina stres vníma. Rodinné hodnoty a ciele (pohľad na utrpenie, zmysel života, náboženské presvedčenie) ovplyvňujú jej adaptáciu na dlhodobé stresy a krízy.
  • Súdržnosť rodiny. Vernosť, oddanosť a blízkosť v osobnej dimenzii predstavujú sily, ktoré držia pohromade rodinu v různych životných situáciách (Sobotková, 2001). Okrem úzkeho kruhu rodiny majú svoj veľký význam aj pozitívne a nápomocné vzťahy v rámci širšej rodiny.
  • Otvorenosť rodiny. Výchova a vzdelávanie dieťaťa so znevýhodnením si vyžaduje určité neštandardné postupy. Otvorenosť rodiny  pre vstup ľudí z vonka a jej schopnosť kooperovať, akceptovať pomoc a odporúčania širšej rodiny a odborníkov sa pozitívne odráža v uľahčení bremena zodpovednosti a zabezpečovania starostlivosti (Havens, 2005).
  • Životná perspektíva - nová situácia v rodine prináša  množstvo neistoty a obáv, týkajúcich sa budúcnosti. Poskytovanie informácií o původe a priebehu poškodenia dieťaťa a načrtnutí prognózy s určitými vyhliadkami do budúcnosti patrí medzi důležité informácie, prispievajúce k zníženiu nepokoja a k nadobudnutiu pocitu určitej perspektívy pre rodinu. Tu je treba spomenúť, že každý člen rodiny (čiže okrem rodičov aj súrodenci a dieťa so znevýhodnením) má nárok na veku primerané informácie o pôvode a dôsledkoch poškodenia.

Vonkajšie (spoločenské a kultúrne) zdroje reziliencie rodín detí so znevýhodnením 

Reziliencia rodiny je závislá aj na faktoroch a zdrojoch, ktoré ležia mimo rodinného kruhu. Tie sme identifikovali v oblasti sociálneho zázemia rodiny., podpory rôznych inštitúcií, organizácií a ľudí, s ktorými rodina spolupracuje. Medzi dôležité vonkajšie zdroje podpory reziliencie rodiny patria následovné:

  • dostupnosť kvalitnej odbornej pomoci - regionálne dostupná sieť zdravotníckych zariadení, špeciálnych výchovno-vzdelávacích zariadení a rekreačných možností pre deti so znevýhodnením a ich rodiny. Okrem samotnej dostupnosti pomoci je dôležitým faktorom reziliencie členov rodiny aj prežívanie pocitu vlastnej dôležitosti a spoluzodpovednosti pri vytváraní a realizácii postupov intervencie. S takouto podporou sa stretávame v prístupe orientovanom na rodinu, kde základom starostlivosti je partnerský vzťah všetkých zúčastnených poskytovateľov starostlivosti. Rodičia sú aktívnou súčasťou tímu a spolupracujú s jednotlivými odborníkmi v rámci partnerského, tímového prístupu (Coleman, Smith, Bradshaw: 2007).
  • Činnosť tretieho sektora. Asociácie a občianske združenia, poskytujúce pomoc a poradenstvo rodinám detí so znevýhodnením. Svoju funkciu majú definovanú stanovami (napr. ochrana záujmov ľudí so znevýhednením, boj o skvalitňovanie soc. a zdrav. starostlivosti, organizovanie informatívnych a relaxačných podujatí, vytváranie rodičovských podporných skupín atď.).
  • Vzťahy mimo rodiny. Priateľské vzťahy rodiny voči druhým ľuďom eliminujú izoláciu rodiny a jej členov. Zároveň môžu byť zdrojom praktickej pomoci pri riešení každodenných situácií a problémov.
  • Sociálna spravodlivosť. Sociálna pomoc nikdy nedokáže eliminovať znevýhodnenú finančnú a spoločenskú situáciu dieťaťa so znevýhodnením. Pokiaľ je starostlivosť o znevýhodneného člena veľmi náročná, dôsledky sa prejavujú v pracovnom a spoločenskom znevýhodnení, izolácii, intolerancii atď. V tejto oblasti je veľmi významnou pomocou poskytovanie informácií o právach a nárokoch na rôzne kompenzácie v rámci sociálneho systému, ako aj konkrétne opatrenia, zamerané na integráciu detí so znevýhodnením a ich rodín do spoločnosti.
  • Pozitívny kultúrny obraz a postoje spoločnosti ku znevýhodneniu. Pohľad a postoje jednotlivcov a ich rodín pri akceptovaní a prispôsobení sa znevýhodneniu dieťaťa do veľkej miery ovplyvňuje pohľad na znevýhodnenie, vychádzajúci z kultúry, v ktorej daná rodina žije. Pozitívny prístup a akceptácia pomáha rodinám pri odbúravaní izolácie a znovuintegrácii do spoločnosti.

Súčinnosť vonkajších a vnútorných zdrojov vytvára optimálne podmienky pre urýchlenie relatívne dlhodobého procesu vyrovnávania sa so znevýhodnením dieťaťa. Rezilientné rodiny postupne prijímajú novú rodinnú situáciu a učia sa žiť v rámci nových možností a obmedzení, ktoré znevýhodnenie dieťaťa so sebou prináša. V mnohých prípadoch po odznení prvotného šoku a postupnej stabilizácii rodinnej sitácie dokážu samotné rodiny sprostredkovať pomoc rodinám aktuálne prechádzajúcim krízou. Pomoc spočíva vo vzájemnej výmene informácií a rád rodičmi detí so znevýhodnením (podporná skupina). Rodičia si vymieňajú informácie o metódach a zvláštnostiach výchovy svojich detí, o potenciálnych problémoch, o emocionálnom prežívaní znevýhodnenia dieťaťa a pod. Výhodou týchto skupín sú vzťahy a pocit vzájomnej spolupatričnosti a podpory. Pešová a Šamalík (2006) uvádzajú ako základný prínos týchto skupín to, že prostredníctvom nich rodičia prekonávajú pocit izolácie a bezmocnosti.

In: Horňáková,M.: Včasná intervencia orientovaná na rodinu. Univerzita Komenského v Bratislave. 2010.